Bloghttp://onacillova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskKrátko a naivne o diaľnici z Bratislavy do Košíc (onacillova)Každý o nej už počul, no nikto ju zatiaľ nevidel. Je vďačnou témou pre nikdy nekončiace diskusie, jej možná existencia je opradená množstvom  povier a nejasností. Milý čitateľ, kladieš si otázku, či je to záhadná Lochnesská príšera? Bohužiaľ, musím ťa sklamať. Je to diaľnica z Bratislavy do Košíc!Sun, 23 Dec 2012 11:58:49 +0100http://onacillova.blog.sme.sk/c/316697/Kratko-a-naivne-o-dialnici-z-Bratislavy-do-Kosic.html?ref=rssDoma (onacillova)Do rodnej obce sa vrátil po šesťdesiatich rokoch. Zmenila sa. No predsa tam, temer na samom jej konci, stále leží zopár drevených trámov, ako pripomienka toho, čím bolo preňho toto miesto kedysi...Wed, 03 Oct 2012 20:20:04 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/309600/Doma.html?ref=rssAko som Španiela v Košiciach sprevádzala (onacillova)Dnes som sprevádzala Španiela cestou od nemocnice k Auparku. Poprosil ma, pretože na zastávke boli okrem mňa len samé staré babky (aké prekvapenie), a keď začal spíkovať po anglicky, civeli naňho ako na zjavenie. Súhlasila som, a tak sme sa zviezli busom k centru, hoci môj žalúdok protestoval, lebo od rána nejedol a teraz už boli štyri hodiny poobede.Wed, 19 Sep 2012 21:27:40 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/308529/Ako-som-Spaniela-v-Kosiciach-sprevadzala.html?ref=rssNa Zelené pleso (fotoblog) (onacillova)Cesta z Bielej vody na Zelené pleso trvá do 6 hodín tam aj späť, čo nie je veľa. Dĺžka výstupu sa však priamo úmerne naťahuje alebo skracuje v závislosti od vašej kondičky a počtu spoluúčastníkov s horšou výdržou, ako je tá vaša, ktorí si musia odpočinúť pri každom turistickom hríbiku. Hoci, keď nad tým tak teraz rozmýšľam, zrejme nie je na škodu mať vo svojej skupinke slabšieho jedinca. Viete, môže dobre poslúžiť ako prípadná obeť pre medveďa namiesto vás, ak sa náhodou pred vami vynorí na lesnej cestičke...Tue, 28 Aug 2012 19:51:54 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/306655/Na-Zelene-pleso-fotoblog.html?ref=rssAko som stretla Malého princa. Takmer. (onacillova),, Vnímanie, pozorovanie, opis,"  vtĺkal nám oduševnene do hláv v prvom ročníku na gymnáziu profesor slovenčiny postupnosť vedúcu k správnemu opisu. Napriek tomu, že teoretický postup som si zapamätala rýchlo, v praxi som si dlhý čas zvykla toto poradie zamieňať. Alebo som väčšinou len opisovala bez toho, aby som dostatočne pozorovala. A to malo často takmer tragické následky. Lenže to bolo vtedy. Odvtedy prešli už takmer štyri roky a ja dnes s potešením môžem vyhlásiť, že sa na tom nič nezmenilo.Sat, 04 Aug 2012 13:18:25 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/304854/Ako-som-stretla-Maleho-princa-Takmer.html?ref=rssO polievkových príbehoch a umení (ne)tváriť sa (onacillova)Keď sa hlavná náplň programu- oberanie toho, čo práve treba (pretože niečo treba vždy), prechádzka s príliš akčným krížencom jazvečíka s teriérom- skončia bez ujmy, je čas na polievkové príbehy. Sú to tie pred polievkou, počas alebo po nej, ktorú vám načerpá vaša babka, pretože sa jej zdá, že trpíte podvýživou. Babky majú vo všeobecnosti ten pocit vždy.Thu, 05 Jul 2012 10:26:30 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/302735/O-polievkovych-pribehoch-a-umeni-netvarit-sa.html?ref=rssChoďte do Hája!- fotopríbeh (onacillova)Pred pár rokmi, nepamätám sa kedy presne, ma moja staršia sestra z ničoho- nič zasiahla odporúčaním- Choď do hája! Nastalo krátke ticho, počas ktorého som uvažovala, prečo mi bezdôvodne nadáva. Avšak sestra ešte pokračovala. Vraj ona tam už bola a je tam perfektne. Po týchto slovách som opäť raz (ako už po mnohokrát) začala uvažovať o jej duševnom zdraví. Všetko však nakoniec dopadlo dobre. Vysvitlo, že Háj je malá dedinka ležiaca na dotyku Slovenského krasu a Košickej kotliny.Sun, 24 Jun 2012 20:18:46 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/301885/Chodte-do-Haja-fotopribeh.html?ref=rssO učiteľoch a prirodzenom rešpekte (onacillova),,Buďte ticho, lebo vám privriem hlavy do zveráka!“ Zvykol nás kedysi dávno vítavať náš učiteľ techniky na základnej škole. To vtedy, keď si nás prišiel po zvonení vyzdvihnúť ku vrátnici, lebo sami sme do učebne techniky nesmeli. Viedol nás cez tmavú chodbu, ktorú osvetľovalo len chabé svetlo odrážajúce sa od jeho plešiny. Tisnúc sa popri stene sme opatrne postupovali dopredu,  pretože zvyšok chodby vypĺňala jeho úctyhodná niekoľkoposchodová zbierka fliaš Metaxy a kopa iných harabúrd, z ktorej sa niesol príslušný pach zatuchliny. A poväčšine ešte aj nejaký iný, ťažko definovateľný, ktorý sa stal námetom pre rôzne dohady.Fri, 08 Jun 2012 13:31:50 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/300702/O-uciteloch-a-prirodzenom-respekte.html?ref=rssPísomná maturita- čo sme sa vďaka nej tento rok dozvedeli? (onacillova)Pocity rozpačité, teraz už pre istotu potlačené, ležia kdesi na samom dne žalúdka. Aby nám náhodou neprišlo opätovne zle po tom, čo sme museli absolvovať- maturitné testy, ktorých hlavným cieľom bolo zrejme udusiť v nás akýkoľvek cit pre materinský jazyk, vyplieniť posledné zbytky nadšenia z literatúry u jedincov, ktorých ešte ako-tak skutočná literatúra zaujíma. Zdeptať nás vedeckými, prevažne nezmyselnými, pri veľkom šťastí dvojzmyselnými textami tak, aby sme neskôr nevedeli prísť ani sebe samým na meno. Nieto ešte, aby sme po podobnom ,,vojenskom teste IQ" boli schopní napísať sloh na úrovni. Ale o tom sa ešte zrejme popíše dosť v najbližších dňoch. Poďme si radšej zhrnúť postrehy, ktoré sa s týmito vtipnými testami z NÚCEM-u spájajú.Wed, 14 Mar 2012 19:42:45 +0100http://onacillova.blog.sme.sk/c/293324/Pisomna-maturita-co-sme-sa-vdaka-nej-tento-rok-dozvedeli.html?ref=rssV kostole o zlej životnej situácii alebo Nikolaj a jeho klavír (onacillova)Nikolaj a jeho klavír. Nikolaj hral pre seba. Nikolaj hral pre seba, pre ľudí. Ľudia tlieskali a Nikolaj mal radosť. Potlesk bol pre neho najväčšou odmenou. Nie peniaze, hoci vedel, že sú k obstojnému životu potrebné. Ani sláva, po tej asi v skutočnosti ani nikdy netúžil. Veľký úprimný potlesk. Ten kedysi stačil Nikolajovi. Kedysi. Lenže časy sa zmenili...Tue, 17 Jan 2012 21:25:13 +0100http://onacillova.blog.sme.sk/c/286481/V-kostole-o-zlej-zivotnej-situacii-alebo-Nikolaj-a-jeho-klavir.html?ref=rssNostalgický epitaf za peknými časmi (onacillova) Sranda, čo všetko sa môže za takých pätnásť rokov zmeniť.  Zas a znova ma v takýto čas prepadáva nostalgia, keď to najmenej čakám. Vždy v období Vianoc a vždy vtedy, keď pozriem cez okno a vidím široko- ďaleko, že je naokolo mŕtvo. Deti sa už nesánkujú, nestavajú snehuliakov, ako my kedysi. A to ani nebolo tak dávno. Spomeniem si na všetko pekné spred pár rokov, keď ešte bola možnosť stavať si beztrestne snehuliaka, kde sme chceli a ako sme chceli, keď stačila jedna poriadna guľovačka, aby sa zo všetkých detí z ulice stali najlepší priatelia na život a na smrť...Wed, 28 Dec 2011 13:40:42 +0100http://onacillova.blog.sme.sk/c/284475/Nostalgicky-epitaf-za-peknymi-casmi.html?ref=rssNávšteva Oxfordu alebo Ako som si kúpila lístok do roprávky (onacillova)Oxford. Miesto, kde sa pretína minulosť s prítomnosťou. Stovky vežičiek, kľukatých úzkych i širokých uličiek, sviežich zelených parkov. A toto všetko v dokonalej harmónii. Očarujúca atmosféra tu na vás dýcha prakticky odvšadiaľ. Keď som toto mestečko navštívila, ani na chvíľku som nezapochybovala o tom,  prečo sa práve Oxford  označuje za ,,mesto snívajúcich veží".Tue, 30 Aug 2011 13:15:32 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/274163/Navsteva-Oxfordu-alebo-Ako-som-si-kupila-listok-do-ropravky.html?ref=rssList pre Teba, milý neznámy priateľ! (onacillova)Milý neznámy priateľ! Je to už pol roka, čo sme sa nevideli. A tak som sa rozhodla napísať Ti list. Pretože som sa Ti naposledy zabudla poďakovať za to nevšedné ranné prebudenie, ktoré si mi pripravil.Fri, 19 Aug 2011 12:56:25 +0200http://onacillova.blog.sme.sk/c/273509/List-pre-Teba-mily-neznamy-priatel.html?ref=rss