V Pyrlandii – meste zemiakov a chránených croissantov

Autor: Katarína Onačillová | 4.1.2017 o 11:53 | Karma článku: 7,09 | Prečítané:  282x

Poznaň bola v minulosti ťažko skúšaná. Keď ju neničili boje, tak búrky. A keď nie búrky, tak Švédi. A keď tí konečne odtiahli tatam a už sa zdalo, že bude pokoj, prišiel hurikán a zhodil celú vežu radnice...

Poznaň je jedným z najstarších, najväčších a nepochybne i najkrajších poľských miest, ležiacim na rieke Warte. Je srdcom Veľkopoľského vojvodstva, pulzujúcou tepnou medzi Varšavou a Berlínom, miestom, kde sa začali rodiť dejiny poľského štátu.

Poznaň bola v minulosti ťažko skúšaná. Keď ju neničili boje, tak búrky. A keď nie búrky, tak Švédi. A keď tí konečne odtiahli tatam a už sa zdalo, že bude pokoj, prišiel hurikán a zhodil celú vežu radnice. Potom celé Poľsko prestalo existovať na dlhých 123 rokov. Po prvej svetovej vojne, keď opäť získalo nezávislosť, zanedlho prišla vojna druhá a opäť to tu bolo všetko hore nohami. Poznaň sa však nedala a zakaždým sa pozbierala.

Dnes patrí k najvýznamnejším poľským centrám obchodu, vedy a kultúry - každoročne sa tu konajú Poznanské medzinárodné veľtrhy - jedny z najväčších v Európe, pozvánky na lákavé kultúrne a športové podujatia na vás vyskakujú odvšadiaľ. Aj preto ju Poliaci nazývajú mestom poznania a niekedy úsmevne aj malým európskym New Yorkom - mestom, ktoré nikdy nespí, nakoľko viac ako 130-tisíc študentov zapĺňa ulice (rozumej hlavne bary) každý deň (rozumej hlavne večer). 

Rodení Poznančania ju však nazývajú svojsky a nikdy inakšie ako -  Pyrlandia. Názov je odvodený od slova pyra", teda zemiak, ktorý sem bol prvýkrát dovezený začiatkom 18. storočia. V meste sa hneď stal senzáciou, miestni ho pripravovali (a stále pripravujú) na rôzne spôsoby a tak si ho obľúbili, že ho časom začali vydávať za neoficiálny symbol svojho mesta. Obyvateľom tak prischla prezývka Pyry a k prezývke mesta - Pyrlandii - to už malo len krôčik. 

Dominantou Stareho Rynka je ratusz", teda radnica, ktorá sem láka turistov každý deň o 12-tej hodine, keď sa na nej odrazu zjavia legendárne poznanské koziołky - oficiálny symbol Poznane. Legenda vraví, že raz, keď kuchár pripravoval jedlo na hostinu pre vrchnosť, spálil pečeného jeleňa. V tejto beznádejnej situácii preto ukradol dve kozy na neďalekej lúke, ktoré chcel vydávať po upečení za jeleninu. Nanešťastie, kozy mu utiekli do veže a tam sa začali trkať, čím zaujali pozornosť ľudí. Vďaka tomu, že koziołky ľudí náramne pobavili, vrchnosť kuchárovi omyl odpustila a na pamiatku boli na vežu nainštalované dve mechanické kozy.

Presne sa pamätám, ako som prišla do Poznane prvýkrát a rozhliadla sa po nástupišti. Človek by sa mal cítiť v neznámom meste aspoň na chvíľku patrične stratene. Keď som však v dave zahliadla tie oči, ktoré pozerali priamo na mňa a následne začula cez dav hromové KATARINAAA! Welcome to Poznań!“ vedela som, že na to nebudem mať príležitosť. Bol to Taras, môj poľský mentor, pôvodom Ukrajinec, ktorý s úsmevom od ucha k uchu bežal ku mne a ochotne ma odbremenil od kufra, do ktorého som si napakovala svoj život na jeden semester.

Odvtedy prešli vyše tri mesiace a musím povedať, že Poznaň mi za ten čas prirástla k srdcu. História na vás dýcha z každého kúta, neubránite sa, pamiatky v sebe často ukrývajú nejeden zaujímavý príbeh... Napríklad, moja cesta z internátu na kurz poľštiny. Tá vedie okolo neogotického hradu Zamek (dnes Centrum Kultúry Zamek), ktorý nechal postaviť Viliam II., kde bývala fakulta matematiky a kde koncom decembra 1932 Marian Rejewski, Jerzy Różycki a Henryk Zygalski položili prvé odčítania konca tajného telegramu nemeckej armády šifrovaného Enigmou na stôl svojho šéfa. Počas nemeckej okupácie bol prestavaný, mal slúžiť ako jedno zo sídel Hitlera, ten tu mal zriadenú i pracovňu, hoci v nej nikdy nepracoval a do Poznane dokonca ani nikdy, našťastie, neprišiel.

Zamek, nachádzajúci sa na Ulici Święty Marcin, sa stáva stredobodom pozornosti najmä 11. novembra. Pretože zatiaľ čo celé Poľsko oslavuje Deň nezávislosti, veľkopoľský región, ktorého pulzujúcim srdcom je Poznaň, oslavuje aj Dzień Świętego Marcina.  Ulica Święty Marcin je vtedy preplnená a ku Kultúrnemu Centru Zamek smeruje farebný sprievod so Sw. Marcinom na čele, ktorému tu starosta symbolicky odovzdá kľúče od brány mesta, čo je signálom pre začiatok bujarých osláv, ktoré pokračujú až do neskorého večera.

Počas tohto dňa si môžete pochutnať na rôznych regionálnych špecialitkách (na kalórie sa v tento deň nehľadí), medzi ktorými najviac vyniká croissant v tvare podkovy (odkazujúc na tú, ktorú stratil kôň Sw. Marcina), - rogal świętomarciński. Ako geografická špecialitka uznaná i EÚ môžu byť vyrábané len vo Veľkopoľskom regióne a jedine podľa tradičného receptu. Každý jeden świętomarciński rogal musí pripomínať podkovu/polmesiac, vážiť 150 - 250 gramov a musí byť plnený bielym makom, vanilkou, hrozienkami, pomarančovou kôrou, sušenými figami, datľami a orechmi, upečený dozlatista, poliaty cukrovou polevou a posypaný mandľami alebo orieškami. Rozhodne stoja za ochutnanie. Tak smacznego!

A ako sa dostať do Poznane? Priamy spoj zo Slovenska sem, pravdaže, nechodí (veď načo aj, pre bežného slovenského plebejca stačí dostať sa na trhy do Noweho Targu, kde preňho Poľsko začína aj končí), ale z Košíc (napríklad) sa tu viete so šťastím dostať za pol dňa dvoma prestupmi. Ak máte šťastia menej, cesta vám môže zožrať aj deň celý. Svoje rozhodnutie prísť sem, však rozhodne neoľutujete.

Nabudúce o kreatívnosti a povahe poľského národa na veselšiu nôtu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne mapy za milióny Únia nežiadala, vymyslelo si ich Slovensko

Projekt systému dopravných informácií bol schválený na Slovensku skôr, ako o ňom hovorila Únia.

KOMENTÁRE

Ako sa môže Andrej Danko stať premiérom

Danko je ako generátor náhodných slov nevyspytateľný.


Už ste čítali?