Ako som Španiela v Košiciach sprevádzala

Autor: Katarína Onačillová | 19.9.2012 o 21:27 | Karma článku: 14,37 | Prečítané:  1249x

Dnes som sprevádzala Španiela cestou od nemocnice k Auparku. Poprosil ma, pretože na zastávke boli okrem mňa len samé staré babky (aké prekvapenie), a keď začal spíkovať po anglicky, civeli naňho ako na zjavenie. Súhlasila som, a tak sme sa zviezli busom k centru, hoci môj žalúdok protestoval, lebo od rána nejedol a teraz už boli štyri hodiny poobede.

Viedli sme spolu rozhovor o Čajkovského Labuťom jazere, ktoré videl v našom divadle. A bol doslova nadšený. Pýtal sa ma aj na činohru a s radosťou som mu doporučila niektoré predstavenia. Bolo mu jedno, že nebude rozumieť, lebo po slovensky nevedel očividne ani ceknúť. Povedal, že on sa rád pozerá, aj keď nerozumie. Jeho nadšenie ma potešilo, pretože ako študentka geografie, s osobitým vzťahom k cestovnému ruchu, si myslím, že práve takouto cestou- kultúrnou- môžeme do našej krajiny pritiahnuť viac ľudí.


On mi potom rozprával o Badajoze na juhu Španielska (ak som dobre porozumela), kde býva v dome pri pláži a kde je celý rok teplo, ja som mu poradila pár miest, kam ísť. Pýtal sa, kde nájde vegetariánsku reštiku a ja som mu nemohla, jednoducho nemohla povedať, že v tých našich na Slovensku nič svetové nenájde, že aj keby dnes išiel hoc aj na salaš, s veľkou pravdepodobnosťou by mu priniesli nechutné, v mikrovlnke ohriate bryndzové halušky. A tak som len taktne odbočila od tejto témy pre dobro slovenského  národa. Jeho pozornosť sa, našťastie, upriamila inam. Obdivoval Dóm sv. Alžbety a správne ho priradil ku gotike, rozplýval sa nad naším malým mestom... Potom sme obaja spoločne nadávali na neschopných pracovníkov slovenských bánk a železníc, kde sa cudzinec nedohovorí po anglicky.Lebo on sa nedohovoril a ja som vedela, že takto sa (ne)robí turizmus na Slovensku, a že túto ich (našu?) neschopnosť neututleme aj keby sme ako chceli.

A tak som tohto milého Španiela odprevadila, kam chcel. Dostala som od neho pochvalu za dobrú angličtinu (snáď nie len zo slušnosti :D) a milé pozvanie do Španielska. Potom mi začal ďakovať. Núkal mi aj peniaze za lístok na autobus, pretože vedel, že  kvôli nemu z neho musela vystúpiť. Opäť ďakoval. Snažila som sa mu vysvetliť, že mám mesačník a že je preto úplne jedno, koľkokrát za deň naň nastúpim, pretože mi platí na mesiac, nielen na jedno prevezenie sa.  Potom mi núkal peniaze za to, že som si dala tú námahu a doviedla ho tam, kam chcel. Nevedel, teda lepšie povedané- nechcel pochopiť, že za to nič nechcem.

No keď nakoniec pochopil, že skutočne od neho nič nezoberiem, začal mi ďakovať ešte viac. Tiež som poďakovala, lebo som si vďaka nemu aspoň precvičila angličtinu v praxi. A koniec-koncov, nie každý deň na ulici stretnete neznámeho Španiela, ktorý sa s vami dá do reči, a vy nakoniec zistíte, že napriek mnohým rozdielom, či už národnostným alebo jazykovým, si všetci môžeme skvele porozumieť. Stačí len chcieť.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?