List pre Teba, milý neznámy priateľ!

Autor: Katarína Onačillová | 19.8.2011 o 12:56 | Karma článku: 12,70 | Prečítané:  3611x

Milý neznámy priateľ! Je to už pol roka, čo sme sa nevideli. A tak som sa rozhodla napísať Ti list. Pretože som sa Ti naposledy zabudla poďakovať za to nevšedné ranné prebudenie, ktoré si mi pripravil.

Ako každé ráno, aj to, na ktoré tak skoro, vďaka Tebe, nezabudnem, som sa ponáhľala do školy. Veď to asi tiež poznáš. Iste si to raz poznal...Budík Ti začne zvoniť a Tebe sa, ako každé ráno, nechce vstať. Presunieš si budíček ešte o desať minút a sladko spíš ďalej. Pri ďalšom zvonení ho nahnevane pricapíš, no to už zachmúrene vstávaš a hneváš sa na celý svet. Potom sa už len ponáhľaš, pretože tých dopriatych desať minút spánku navyše Ti narušilo pokojný priebeh ranných rituálov. Napokon do seba nahádžeš raňajky, hodíš do tašky potrebné veci, v chvate otvoríš dvere bytu a nasadíš vražedné tempo, aby si stihol autobus.

Neviem, či aj u Teba vyzerá každé ráno takto. No moje rána sú vždy takéto. Takmer na vlas podobné. A hoci vždy vstanem už o šiestej, neznamená to, že som skutočne hore. Väčšinou sa preberiem až vtedy, keď mi ranný vetrík rozčuchrá vlasy a prísun čerstvého kyslíka prebudí všetky zmysly.

A tu sa už pomaly dostávam k tomu, prečo Ti celý tento list vlastne píšem. Vieš, som vďačná za hocičo, čo moje ráno urobí veselším. A takým, no vieš, iným ako tie ostatné. Pretože neznášam rutinu. A preto musím byť vďačná aj Tebe. Za to, že jedno z mojich rán si urobil iným- Ty.

V to ráno prebiehalo spočiatku tiež všetko podobne. Ale to len do toho okamihu, kým šklbnutím otvorím dvere, zaželám otcovi, ktorý ide až na poobednú smenu, pekný deň a vyrútim sa von.

No keď som vtedy ráno otvorila dvere, moja noha nepocítila mäkkú rohožku, ktorú zvyčajne máme pred dverami. Inštinktívne som preto pozrela dolu, kde nebolo nič, no malo byť. Otočila som sa späť a spýtala sa otca, kde je rohožka spred dverí.

Bola totižto nová, dali sme ju tam len predvčerom. A na takú obyčajnú rohožku bola vcelku pekná- mala vzor s kolibríkom. Predstav si, mamka si dokonca robila srandu, či ju dáme vôbec pred dvere- ,,že nám ju niekto ukradne spred dverí, taká je pekná." A hoci tomu, čo povedala, určite sama neverila, niekto nám ju naozaj zobral.

Pamätám sa, ako otec začudovane pozrel pred dvere, hľadajúc v šere rohožku, ktorá tam očividne nebola. Ja som už však nemala veľa času, aby som ju hľadala, a tak som sa zasa otočila a rýchlym krokom vybrala po chodbe. Keď senzor pohybu na chodbe zaregistroval ten môj, lampa na chodbe sa rozsvietila a mňa čakalo malé prekvapenie. Našla som rohožku! A s ňou aj- Teba...

Našu rohožku si stískal oboma rukami ako nejaký mäkučký páperový vankúš. Očividne si sladko spal a nevedel o svete. Ležal si na podlahe, mal rozstrapatené vlasy a obnosené šaty. A mne ti Ťa bolo akosi ľúto.

Nemala som čas zaoberať sa tým, ako si sa dostal do nášho bloku. Teda, viac menej to bolo aj tak jasné. Niekto večer opäť raz za sebou zabudol zavrieť vchodové dvere... A Tebe sa tým naskytla možnosť, ktorú by využil asi každý v tvojej situácii.

Veď vonku bol január a riadna kosa. Teda zima, ako jej hovoríme my doma. Počasie, do ktorého by človek ani psa nevyhnal... Tobôž nie človeka. Tobôž nie Teba!

Snažila som sa Ťa zobudiť, no ty si tvrdo spal. Chcela som toho veľa zistiť. Kto si, prečo si nebol v tomto mrazivom počasí niekde- doma. Vo vyhriatej izbe. Zababušený pod perinou, sladko snívajúc...? Keď som sa Ťa minútu snažila prebrať, no Ty si len ďalej spal, vzdala som to. Potreboval si zrejme poriadny odpočinok. Viem, že spánok v kartónovej škatuli, keď je vonku päť stupňov nad nulou, nie je žiadna sláva... Chcela som zistiť, prečo Ťa väčšinou vídam Tam. Či nemáš rodinu, ktorá Ťa čaká doma? Príbuzných, ktorí by sa o Teba postarali? Niekoho, kto by Ti dovolil u seba prespať, keď je vonku najväčšia zima? Viem, že útulky pre takýchto ľudí sú v takých časoch preplnené. Zrejme ani nevieš, koľko som sa toho chcela spýtať... No už som Ťa nechcela budiť. Všimla som si, že nikto v tejto chvíli nepotrebuje spánok viac ako Ty. A prišlo mi blbo, keď som si uvedomila, že ešte pred chvíľou som vstávala nadávajúc, že niekam musím ísť. Teraz som tu pred očami mala Teba, ktorý si nemal kam ísť. Keď ja som si mohla dosýta pospať v mäkkej posteli až do rána, no ani to mi nebolo dosť. Teraz som tu mala pred očami Teba, ktorému stačila k spánku naša rohožka a tvrdá zem.

Ja som už nemala čas. Jeden autobus som nestihla, ak by som prepásla ďalší, neskorý príchod do školy by si už radostne zaznamenal jeden z profákov. Ani by sa nepýtal na dôvod. Ani by sa nedozvedel o Tebe. To som si nemohla dovoliť. Preto som úvahy a nasledujúci manéver prenechala otcovi. Pozrela som sa naňho a videla, že to tiež chápe. Že Teba chápe. Poslednýkrát som sa na Teba zahľadela. Potom som Ťa opatrne prekročila tak, aby som Ťa nezobudila. A bežala, aby som stihla autobus.

Neskôr zo školy som zavolala otcovi domov, aby som zistila, ako to s Tebou dopadlo. Povedal, že na Teba niekto upovedomil políciu. Že nevie, kto to bol, no zrejme sused, čo býva oproti. Potom sme spolu s otcom trochu poohovárali suseda, ktorý Ťa nechápal. Ktorý Ti nemohol dopriať trochu spánku. Ja som si však bola istá, že ak by si sa vyspal, odišiel by si tak nebadane, že by si to ani nikto nevšimol. Tak ako si Ťa nikto nevšíma, keď spíš Tam.  

Keď pre Teba prišli muži zákona, vraj do Teba štuchali asi dve minúty, kým si sa prebudil. Otec mi ešte povedal, že si sa nám poďakoval. Zacitoval mi Tvoje slová: ,,Tak dobre som sa už dlho nevyspal. Fakt diky." A že po týchto slovách si nám vrátil rohožku pekne späť pred dvere a v sprievode policajtov opustil náš blok.

Milý neznámy, ty si zrejme väčšinu z týchto udalostí ani nepamätáš. No mne stretnutie s Tebou urobilo moje ráno nevšedným.

A preto sa Ti chcem poďakovať:

Po prvé, za to spomínané ráno, ktoré nebolo také, ako tie ostatné. Veď vieš, neznášam rutinu. Po druhé, za  znalosť, že to, že mám domov, kde sa vždy môžem vrátiť, že si mám kde pospať, môžem považovať za luxus.

A v neposlednom rade za to, že som stretla práve Teba, milý neznámy. Že si nám vzal rohožku spred dverí a dovolil mi tak zistiť, za čo všetko môžem byť vďačná.

S pozdravom,

                          Tá, ktorá Ti je vďačná

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?